deviataa

výpis stredných škol, staršie časti testu MONITOR, diskusie o stredných školách, základy psychológie a pedagogiky
 
DomovDomov  FAQFAQ  HľadaťHľadať  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  RegistráciaRegistrácia  PrihláseniePrihlásenie  

Share | 
 

 Fyzika ASTRONÓMIA-Planeta Merkúr

Goto down 
AutorSpráva
Jerry178



Počet príspevkov : 8
Age : 23
Registration date : 14.10.2008

OdoslaťPredmet: Fyzika ASTRONÓMIA-Planeta Merkúr   So február 28, 2009 4:52 pm

Planéta Merkúr
Merkúr je najbližšou planétou slnečnej sústavy od Slnka a najmenšou planétou slnečnej sústavy.
Merkúr je malá kamenná planéta s povrchom posiatym impaktnými krátermi. Teploty na jeho
povrchu kolíšu od +440° cez deň po -180°C v noci. Za takéto obrovské rozdiely
môže hlavne neprítomnosť hustej atmosféry. Napriek
tomu, že je najbližšie k Slnku, nedrží teplotný rekord medzi planétami slnečnej
sústavy. Ten patrí Venuši, ktorá je
od Slnka síce ďalej, ale panuje na nej silný skleníkový efekt.
Jeho priemer je 38% priemeru Zeme, čo je
1,4-krát viac, ako priemer Mesiaca.[2]
Merkúr má vysokú hustotu a slabé, no
predsa prítomné magnetické pole. To svedčí o tom, že vo
vnútri planéty sa nachádza masívne jadro.
Obieha okolo Slnka najrýchlejšie zo
všetkých planét, no jeho rotácia
je naopak veľmi pomalá. Nemá nijaký mesiac.
Bol pomenovaný podľa rímskeho posla bohov Merkúra, keďže sa
pohybuje po oblohe najrýchlejšie zo všetkých planét. Bol známy už od staroveku, hoci je ťažšie pozorovateľný
voľným okom. Keďže jeho dráha sa nachádza vo vnútri dráhy Zeme, nikdy sa na oblohe nevzdiali od Slnka o viac ako 28°, a preto ho možno pozorovať len
ráno, krátko pred východom, alebo večer, krátko po západe Slnka. Aj tak môže
byť niekedy pomerne nápadným objektom na večernej či rannej oblohe.
Donedávna bol preskúmaný len jedinou sondou, Mariner 10, ktorý v rokoch 1974 - 75 trikrát
preletel okolo Merkúra a urobil viac než 10 000 snímok jeho povrchu. V
súčasnosti sa na výskume podieľa sonda MESSENGER, ktorá uskutočnila už dva prelety okolo
planéty a odoslala na Zem množstvo záberov. V roku 2009 ju čaká tretí prelet a o štyri roky neskôr navedenie
na obežnú dráhu okolo Merkúra. Fyzikálne vlastnosti [upraviť]


Porovnanie
veľkosti Merkúra a Zeme



Zvláštnosťou Merkúru je jeho značne vysoká hustota (asi 5 400 kg/m3). Jeho hustota je
omnoho vyššia ako hustota Mesiaca Zeme, hoci povrch týchto dvoch telies sa na
seba vemi podobá. Tento fakt sa vysvetľuje vysokým zastúpením železa a niklu vo vnútri planéty, čomu nasvedčuje i magnetické
pole. Hmotnosť Merkúra je 3,302x1023 kg.[1]
Hmotnosť sa určovala pomerne ťažko, nakoľko táto planéta nemá žiadneho
sprievodcu a navyše sa nachádza príliš blízko Slnka. Na zmeranie hmotnosti
využil G.
Sitarski
gravitačné
pôsobenie Merkúra na 5 planétok. Z toho vypočítal, že doteraz uznávaná
hmotnosť Merkúra 1/308 523,71 hmotnosti Slnka by mala byť zvýšená o 0,0021 pomile.[3]
60 % hmotnosti Merkúra pritom pripadá na jadro, čo je zhruba dvakrát viac, ako
je tomu v prípade Zeme.[4]
Merkúr je takmer dokonalá guľa,
pretože rozdiel medzi jeho rovníkovým a polárnym priemerom nepresahuje 1 km - v
oboch osiach meria zhodne 4 880 km.[5] Sploštenie planéty je
menej ako 0,0006.[6]
Povrch [upraviť]


Merkúr na
záberoch sondy Mariner 10



Podmienky na povrchu Merkúra sú drsné. Neprítomnosť hustej atmosféry, ktorá by
zadržiavala teplo, je príčinou najväčších rozdielov teplôt medzi osvetlenou a
neosvetlenou pologuľou v slnečnej sústave. Rozdiely dosahujú hodnôt takmer
700°C. Povrch sa môže cez deň v oblasti rovníka rozpáliť až na +440°C[5]. Pri týchto teplotách sa
topia aj niektoré známe kovy, napr. cín a olovo. Naopak, počas noci môže teplota klesnúť až na
-180°C[5]. Priemerná povrchová
teplota je + 179°C[5].
Kôra Merkúra je tvorená z minerálu anortozitu a neobsahuje nijaké oxidy
železa
. Napriek tomu, že sa vo vnútri Merkúra predpokladá veľké železné
jadro, spektroskopické
výskumy neukázali na povrchu ani stopu po železe. Tento paradox zostáva doteraz
záhadou.[10] Kôra nie je členená na tektonické
platne
.
Povrch Merkúru je veľmi starý a je veľmi podobný povrchu Mesiaca. Je pokrytý
obrovským množstvom kráterov, ktoré
vznikli zrážkou s meteoritmi a
planétkami najrôznejších veľkostí (tzv. impaktné krátery). Jediný rozdiel
medzi Mesiacom a Merkúrom je v tom, že na Merkúre neexistujú tzv. mesačné moria, t.j.
veľké výlevy bazaltov v obrovských
panvách, vzniknutých po dopadoch veľkých telies. Namiesto morí jeho povrch
pokrývajú rozsiahle zvlnené planiny.
Takmer polovicu povrchu Merkúra zmapovala sonda Mariner 10 v roku 1975. O druhej pologuli sa predpokladá, že je podobná tej
zmapovanej. Okrem kráterov tvoria reliéf povrchu aj početné vrásy a horské
chrbáty
. Horské chrbáty vznikli v procese vznikania Merkúra, keď sa planéta
ochladzovala, scvrkávala a preto sa v jeho kôre vytvorili početné záhyby. Ďalšie
povrchové útvary sú planiny, údolia, panvy
a brázdy. Počas poslednej miliardy
rokov, od zastavenia vulkanickej činnosti a
zníženia počtu dopadových kráterov sa jeho povrch zmenil len veľmi málo.
Najviditeľnejšími útvarmi na povrchu sú impaktné krátery. Nakoľko má Merkúr
dva- až trikrát väčšiu gravitáciu ako Mesiac, aj hmota vyvrhnutá po dopade
telies nedopadá tak ďaleko. Preto je na povrchu málo lúčovitých kráterov.
Predpokladá sa, že krátery v okolí pólov, ktoré sú chránené pred slnečným
žiarením by mohli obsahovať vodný ľad. V
kráteroch väčších ako 200 km sa objavujú prstence.
Sonda MESSENGER zaznamenala pri prvom oblete planéty kráter s prepadnutým
terénom v stredovej časti. To naznačuje, že by mohlo ísť o kalderu, znak sopečnej činnosti na planéte.
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
 
Fyzika ASTRONÓMIA-Planeta Merkúr
Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
deviataa :: Referáty, projekty a pod. :: Referaty-
Prejdi na: