Fyzika ASTRONÓMIA-Planeta ZEM (Modrá Planéta)

Planéta ZEM (Modrá Planéta)

Zem je naša materská planéta, v poradí tretia planéta slnečnej
sústavy. Je to zároveň jediná planéta, na ktorej je podľa súčasných
vedeckých poznatkov voda v kvapalnom
skupenstve a život. Zem je predmetom
skúmania napríklad kozmogónie, geológie, paleontológie či geografie.
V strede Zeme je umiestnené horúce husté jadro, ktoré obklopuje chladnejší plášť z
roztavených hornín. Na povrchu je kôra, ktorá dosahuje
rôznu hrúbku v závislosti od miesta (pod oceánmi je všeobecne tenšia ako pod kontinentmi). Vďaka pevnému povrchu a
vnútornému zloženiu Zem zaraďujeme medzi terestriálne planéty. Zem je
najväčšia spomedzi terestriálnych planét slnečnej sústavy a tiež jediná známa
planéta, na ktorej sa nachádza voda vo
všetkých troch skupenstvách.
Väčšina jej povrchu je pokrytá kvapalným oceánom, čo jej pri pohľade zo
vzdialeného vesmíru dáva charakteristickú modrú farbu. V blízkosti rotačných pólov je oceán,
resp. pevný povrch trvale zamrznutý a vytvára biele polárne čiapočky. Zem je obklopená atmosférou, ktorá vo
veľkých vzdialenostiach od povrchu pozvoľna prechádza do medziplanetárneho prostredia.
Po prvýkrát Zem ako celok na vlastné oči videli astronauti kozmickej lode Apollo 8, ktorá ako prvá opustila
obežnú dráhu Zeme a vzdialila sa od nej natoľko, že sa zmestila do zorného poľa ľudského
oka.
Astronomický symbol Zeme je kríž vo
vnútri kruhu . Jej grécke meno Gaia znamená matka. Gaia bola v staroveku veľmi uctievanou bohyňou Zeme, ktorej
zasväcovali množstvo chrámov a oltárov. Gaia dávala život všetkým
tvorom, ale neľútostne ho potom brala späť do svojho lona. Bola teda zároveň
bohyňou života a smrti.
Zem vznikla približne pred 4,57 miliardami rokov pravdepodobne sformovaním sa
z protoplanetárneho disku. Povrch Zeme
neustále pretvárajú geologické procesy, napríklad platňová tektonika, ktorá pomaly
mení polohy a tvar kontinentov. Veľkú zásluhu na dnešnej podobe Zeme majú aj
živé organizmy, ktoré utvárajú biosféru. Počas dlhých miliárd rokov na Zemi
vytvorili dýchateľnú atmosféru a pôdu.
Zem je prvá planéta od Slnka, ktorú sprevádza prirodzená družica (Mesiac) a zároveň jediná planéta slnečnej sústavy, ktorá
má mesiac len jeden. Jeho priemer dosahuje približne štvrtinu priemeru Zeme, ale
považuje sa za neprimerane veľký vzhľadom k materskému telesu. Mesiac sa len v
máločom podobá na planétu, ktorú obieha. Jeho povrch je pustý, bez atmosféry,
kvapalnej vody a sopečnej aktivity.
Fyzikálne vlastnosti [upraviť]


Zem je takmer guľaté teleso. Má tvar
geoidu (grécky geoidés = podobný Zemi), ku
ktorému sa najviac približuje tvar rotačného elipsoidu. Odstredivá sila rotácie spôsobila, že Zem
je na póloch sploštená. Z tohto dôvodu je rovníkový priemer Zeme, 12 756,284 km
o 42,77 km väčší ako jej polárny priemer.
Dôsledkom odstredivej rotačnej sily je tiež to, že tiažové zrýchlenie je
nepatrne menšie na rovníku ako na póloch. Vertikálna členitosť povrchu, čiže
rozdiel medzi vrcholkami najvyšších pohorí a dnami najhlbších oceánskych
priekop, je asi 20 km. Príliš veľkým výškovým rozdielom bráni gravitácia
spoločne s tektonickými procesmi a eróziou.^[1] Hmotnosť Zeme je 5,974.10²⁴ kg, čo je
približne jedna trojmilióntina hmotnosti Slnka.
Hodnota hustoty Zeme
5 515 kg/m^3[2] je najväčšia zo všetkých
planét slnečnej sústavy. Dôvodom je čiastočne to, že Zem je najhmotnejšou pevnou
planétou, akú poznáme, a gravitácia stlačila materiál v jej vnútri do menšieho
objemu.
Zem vrhá do priestoru na strane odvrátenej od Slnka svoj tieň,
ktorý má približne tvar zbiehajúceho sa kužeľa. Vrchol úplného tieňa (umbry) Zeme je od zemského povrchu vzdialený
približne 1 400 000 km, čo je približne stotina vzdialenosti Zeme od Slnka. Keď
do zemského tieňa vstúpi Mesiac, dochádza k jeho zatmeniu. Aj všetky umelé družice Zeme každý deň
prechádzajú tieňom, preto ich (s výnimkou obdobia okolo letného slnovratu) možno
pozorovať len večer alebo nadránom.