deviataa

výpis stredných škol, staršie časti testu MONITOR, diskusie o stredných školách, základy psychológie a pedagogiky
 
DomovDomov  FAQFAQ  HľadaťHľadať  Zoznam užívateľovZoznam užívateľov  RegistráciaRegistrácia  PrihláseniePrihlásenie  

Share | 
 

 Čo syndróm vyhorenia? A všetko dôležité o tom...

Goto down 
AutorSpráva
lentvojaivuska
Moderátor
Moderátor
avatar

Počet príspevkov : 29
Age : 25
Mesto v ktorom bývaš : Zlaté Moravce
Registration date : 12.08.2008

OdoslaťPredmet: Čo syndróm vyhorenia? A všetko dôležité o tom...   So august 16, 2008 7:25 pm

1. CHARAKTERISTIKA SYNDRÓMU VYHORENIA:

Syndróm vyhorenia je duševný stav, ktorý sa objavuje predovšetkým u pomáhajúcich ľudí – teda hlavne u učiteľov. Práve mnohí učitelia, a sú medzi nimi často kedysi najviac motivovaní a zapálení pre prácu so žiakmi, bývajú po relatívne krátkom čase úplne zničení. Vyhorenie je stav komplexného vyčerpania, duševnej únavy, emocionálnej, fyzickej i sociálnem únavy. Je doprevádzaný stratou ideálov, záujmu o prácu, chuti zdokonaľovať sa a pracovať na sebe.

2. PRÍČINY VYHORENIA:

Na vzniku syndrómu vyhorenia sa podieľa mnoho okolností. Niektoré súvisia s povahou práce, iné so zvládaním a riešením problémov a ďaľšie sa týkajú individuálnych vlastností človeka. U učiteľov patria k týmto okoľnostiam napríklad:
kritickí a proti škole naladení rodičia, nevďační žiaci
konflikty v učiteľskom zbore
nedostatočné spoločenské uznanie v kontraste so stúpajúcimi spoločenskými požiadavkami kladenými na školu, v ktorých nakoniec škola nemôže byť sama o sebe úspešná (boj proti drogám, ochrana životného prostredia atď.)
nenaplnenie ideálov učiteľa (nedarí sa mu motivovať všetkých žiakov tak, ako on chce, kolegovia nie sú vždy podporou, atď.)
prehnaná zodpovednosť
nedostatočná psychohygiena. Učiteľské povolanie je po psychickej stránke veľmi vyčerpávajíce, pretože vyžaduje stálu komunikáciu, silnú citovú angažovanosť. Preto je psychohygiena (aktívny odpočinok, šport, turistika, venovanie sa koníčkom, atď.) veľmi dôležitá.

Existujú aj určité osobnostné dispozície podporujúce vznik tohto syndrómu. Najväčšmi sú ohrození ľudia so slabým sebapoznaním, s nízkym sebavedomím, s malou toleranciou záťaže a nedostatočnou sebadôverou. Ohrození sú aj ľudia, ktorí nevedia odpočívať, nemajú ujasnené svoje životné hodnoty a perspektívy, nie sú schopní spolucítiť a primerane komunikovať s druhými.

Príčiny vzniku syndrómu vyhorenia popísali aj Henning & Keller, ktorí určili 3 skupiny príčin:
Individuálne fyzické príčiny: pasivita, bezmocnosť, prenášanie zodpovednosti na iných (kolegov), strata zmysluplnosti vlastnej práce, ale aj nadmerná snaha o aktivitu a podávanie stále vysokých výkonov.
Negatívne pracovné prostredie: nedostatočné priestory, zlé osvetlenie, vysoká hladina hluku, zlá vnútorná klíma pracoviska.
Inštitucionálne príčiny: nedostatok času, narušená vzájomná komunikácia, kooperácia, malá možnosť pracovného postupu, slabá finančná odmena za vlastnú angažovanosť.

3. PREJAVY VYHORENIA:

Syndróm vyhorenia komplexne postihuje všetky roviny učiteľovej osobnosti. Prejavuje sa v kognitívnej, emocionálnej, telesnej a sociálnej oblasti.
Sú to predovšetkým tieto prejavy:
učiteľ má negatívny obraz o svojich schopnostiach
má negatívny postoj k žiakom, rodičom a ku všetkým, ktorí od neho niečo vyžadujú
stráca záujem o odborné témy, ktoré ho predtým zaujímali
uniká do fantázie a ku koníčkom
ťažko sa koncentruje a sústreďuje pozornosť
pociťuje skľúčenosť, smútok, depresie
má pocity bezmocnosti a bezvýznamnosti
objavuje sa u neho sebaľútosť
býva podráždený a nervózny
má pocit nedostatku uznania
rýchlo sa unaví
má zvýšenú náchylnosť k chorobám
má časté bolesti hlavy a zvýšený krvný tlak
má poruchy spánku
nedostatočne sa pripravuje na vyučovanie a klesá jeho výchovná angažovanosť
stráca snahu pomáhať problémovým žiakom
obmedzuje kontakt so žiakmi, rodičmi aj kolegami
dostáva sa do konfliktov v súkromnom živote

4. FÁZY PROCESU PSYCHICKÉHO VYHORENIA:

*Podľa CH. Maslacha:
1. Idealistické nadšenie a preťažovanie
2. Emocionálne a fyzické vyčerpanie
3. Dehumanizácia (napádanie) druhých ľudí ako obrana pred vyhorením
4. Terminálne štádium: stavanie sa proti všetkým a všetkému, objavenie sa syndrómu vyhorenia v celej pestrosti

*Podľa A. Leangla:
1. Fáza – nadšenie:
- život je zmysluplný
- zmysľuplná činnosť je prostriedkom na dosiahnutie cieľa
2. Fáza – z prostriedku sa stáva cieľ:
- pracuje preto, lebo mu to „niečo prináša“, aj keď ho to vzďaľuje od prvotného cieľa
- nie je tým, kým podľa pôvodného rozhodnutia mal byť
- základná motivácia je neuspokojená
- namiesto zmysluplných cieľov nastupujú tzv.“zdanlivé ciele“
3. Fáza – „život v popole“:
- strata úcty k hodnote druhých ľudí, vecí a cieľov
- strata úcty k vlastnému životu

Priebeh procesu vyhorenia Laengle rozdelil do troch fáz:
Prvá fáza je skutočnosť, kedy sa človek pre niečo nadchol, má pevne stanovený cieľ, chce ho dosiahnuť. Jeho život je zmysluplný, má prečo žiť. Práca je zmysluplná, pretože práve ona umožňuje dosiahnuť vytúžený cieľ človeka. Človek svoju prácu vykonáva v silnom nasadení, pretože má odôvodnenie prečo je dôležité svoju konkrétnu prácu vykonávať.

V druhej fáze sa z prostriedku stáva cieľ, nejaká úžitková hodnota. Ten, kto najprv pracoval, pretože mal vytýčený cieľ, nejaký ideál, teraz už pracuje preto, že je preň žiadúci sekundárny produkt- napr. peniaze, ktoré za prácu dostáva. Z toho teda vyplýva, že človek už nevykonáva prácu ako zmysel svojho života, ale preto, že mu niečo prináša. Základná motivácia je frustrovaná. namiesto zmysluplných cieľov nastupujú už len zdanlivé ciele. „Nadšenie zhasína, oheň začína.“

V tretej fáze sa toto mení na popol. Autor ju nazýva „životom v popoli.“
Je charakterizovaná:
a) stratou úcty k druhým ľuďom, k hodnote vecí, cieľov. Človek postihnutý týmto syndrómom sa na ľudí pozerá ako na veci - na materiál. Živnú pôdu tu nachádza irónia, cynizmus, sarkazmus, necitlivé správanie, atď.
b) stratou úcty k vlastnému životu. Postihnutý si prestáva vážiť vlastné telo, stráca rešpekt i k vlastnému presvedčeniu, nadšeniu. Správa sa cynicky nielen voči druhým, ale aj voči sebe samému. Pre človeka už nič nemá hodnotu, nič si neváži. Človek prepadá do bezzmyselného života.

Leiter a Maslachová naznačili, ako dochádza v priebehu vyhorievania k postupnému vynáraniu troch zložiek procesu syndrómu vyhorenia. Najprv sa objavuje emocionálne vyčerpanie ako odpoveď na mimoriadne požiadavky okolia, kladené na daného človeka. zvýšená miera vyčerpanosti potom vedie automaticky k depersonalizácii. Človek sa snaží odpútať od druhých ľudí, dištancuje sa, sťahuje sa do samoty (dochádza k sociálnej izolácii). Obidva tieto faktory sa potom spoja a ovplyvňujú výkonnosť. Ako tretí faktor sa tak objavuje znížená efektivita práce. Zároveň emocionálna vyčerpanosť znemožňuje dosiahnuť normálny výkon človeka.

5. PREHĽAD PROFESIÍ, V KTORÝCH NAJČASTEJŠIE PRICHÁDZA K VYHORENIU:

K syndrómu vyhorenia najčastejšie dochádza v týchto profesiách:
lekári, zdravotné sestry, zdravotný personál
psychológovia, psychoterapeuti, psychiatri
sociálny pracovníci
učitelia
policajti
pracovníci v nápravnovýchovných zariadeniach
novinári
politici
športovci
kňazi, rehoľníci, kazatelia
poradcovia v organizačných veciach
vedúci pracovníci všetkých stupňov
právnici
pedagógovia pracujúci s duševne postihnutými deťmi
vedúci leteckej dopravy, piloti
podnikatelia, manažéri
vyjednávatelia, úradníci, sociálny kurátory, a i.

6. PREVENCIA VYHORENIA:

A. Vnútorné (individuálne) možnosti :
zmysluplnosť života
vyrovnaný pomer stresorov (zaťažujúce faktory) a salutorov (možnosti riešiť situáciu)
posilňovanie charakteristík osobnosti umožňujúcich lepšie odolávať stresu a znižovať nebezpečenstvo vyhorenia

B. Vonkajšie možnosti:
sociálna opora
dobré medziľudské vzťahy
kladné hodnotenie druhých ľudí
pracovné podmienky

6.1 Ako predchádzať vyhoreniu:

To, ako predchádzať syndrómu vyhorenia popísali Hennig & Keller vo svojej publikácii antistresový program učiteľa:
Znížte príliš vysoké ideály. Ak ich máte, je to väčšie riziko frustrácie. Akceptujte skutočnosť, že človek je tvor s chybami a nedostatkami.
Neprepadnite syndrómu pomocníka. Nesnažte sa byť zodpovedný za všetko a za každého. Nesnažte sa všetko brať na seba a každému pomáhať. Nedá sa to zvládnuť a čím viac budete ostatným pomáhať, tým budú bezmocnejší.
Naučte sa hovoriť “nie“. Buďte asertívnejší a presadzujte si viac sami seba. Nenechajte sa preťažovať.
Stanovte si priority. Nemusíte byť všade a vždy. Neplytvajte svojou energiou a rôzne aktivity. Sústreďte sa na podstatné činnosti. Dobrý plán ušetrí polovičku práce. Vážte si svoj čas a urobte si prestávky na načerpanie energie.
Vyjadrujte otvorene svoje pocity, city a prežívanie. Ak sa vás niečo dotkne alebo rozčúli, dajte to najavo. Urobte to tak aby ste sa nedotkli inej osoby ale neduste to v sebe – ničí vás to. Vyslovená bolesť je polovičná bolesť.
Hľadajte emocionálnu a vecnú podporu. Nájdite si dôverníka, s ktorým môžete otvorene hovoriť o svojich problémoch a ktorý vám priamo povie o vašom správaní. Nebojte sa požiadať o pomoc.
Vyvarujte sa negatívneho myslenia – ak sa začnete ľutovať a plakať nad sebou, aký ste chudák, tak je to začiatok konca. Radšej sa radujte z toho, čo dokážete a vychutnávajte to, čo má pre vás hodnotu.
V kritických situáciách a konfliktoch zachovajte rozvahu. Ovládajte sa a snažte sa predchádzať problémom. Poučte sa z každého konfliktu. Analyzujte svoje správanie a navrhujte lepšie, efektívnejšie. Je to tvorivá práca na sebe.
Doplňujte si energiu. Vaša práca nie je pupkom sveta. Každý je nahraditeľný. Dobre relaxujte. Žite zdravo, zdravo jedzte, športujte, majte dostatok spánku.
Buďte tvorivý, otvorený novým skúsenostiam, tešte sa aj z malých vecí. Neustále sa vzdelávajte – dodá vám to sebadôveru. Hľadajte pravý zmysel života.

Zrod a rozvoj syndrómu vyhorenia sú výsledkom pôsobenia určitých negatívnych faktorov na jedinca. Skúsenosti zo štúdia týchto negatívnych faktorov ukazujú, že predchádzanie a liečenie je potrebné zamerať na dve oblasti:
oblasť individuálna, týka sa jednotlivých ľudí, ktorí sa môžu stať obeťami vyhorenia
oblasť = súbor negatívnych vplyvov prostredia, v ktorom títo potencionálne alebo akútne postihnutí ľudia žijú a pracujú (vplyv okolností, životných a pracovných podmienok. Externé vplyvy v prevencii a zvládaní

Sociálna opora
Sociálne faktory hrajú prvoradú, dôležitú rolu ako v súbore príčin, tak i v súbore terapeutických faktorov vyhorenia. Človek je sociálna bytosť, indivídum, ale nežije na svete sám. Medzi ľuďmi existuje vzájomná viazanosť, ľudia sú odkázaní jeden na druhého.

Sociálna skupina
Je to malá skupina ľudí (asi 12), tvoria sociálny systém - sú tam vzťahy medzi členmi skupiny.

Sociálna sieť
Je to spoločenstvo druhých ľudí určitým spôsobom spolu spätých. Slúži ako významná pomoc v boji so stresom, pri zábrane emocionálneho vyhorenia. Skupina priateľov tu pôsobí ako záchrana v prípade núdze, potreby, ako prevencia vyhorenia.

Sociálna sieť a syndróm vyhorenia:
Ayala Pinesová, Elliot Aronson: Ukazuje sa, že čím lepšie vzťahy k druhým ľuďom daný človek má, tým má i relatívne nižšiu úroveň psychického vyhorenia. Ľudia, ktorí pripisujú druhým ľuďom pomerne vyššiu hodnotu ako veciam, si viac vážia sociálnu oporu a vytvárajú okolo seba podpornú sociálnu sieť priateľských vzťahov. Čím viac sa človeku dostáva sociálnej opory, tým menej príznakov syndrómu vyhorenia je u neho možné zistiť.

Výskum vplyvu sociálnej opory na ľudí blížiacich sa psychickému vyhoreniu:
Sociálna opora chráni pred upadnutím do stavu psychického vyhorenia. Pomáha lepšie zvládať stres ako v práci, tak aj v občianskom živote.

Základné členenie funkcíí sociálnej opory:
Načúvanie (počúvanie): pozorne sledovať, čo druhý hovorí, snažiť sa porozumieť a pochopiť, čo nám chce povedať, zdieľať aj emócie.
Potreba sociálneho zrkadla = spätná väzba, aby sme vedeli, ako našu činnosť vnímajú iní ľudia; od ľudí, ktorí nás majú radi, kritika je pravdivá.
uznanie: povzbudzovanie tých ľudí, ktorí veľa očakávajú, potrebujú niekoho, kto by upozorňoval na hodnotu toho, čo vykonali.
Povzbudzovanie k odbornému rastu, zdokonaľovaniu, podnety k zreniu osobnosti; potreba vzoru.
Súcitenie, empatia: emocionálna podpora od druhého človeka napomáha predchádzaniu syndrómu vyhorenia.
Emocionálna vzpruha - potrebujeme okolo seba mravne zrelšie osobnosti, morálne vzory - potrebujeme ľudí, ktorí by nám nedovolili prepadať do depresií.
Preverovanie stavu sveta: viac ľudí viac vie; pri hľadaní informácií sú nám druhí ľudia oporou, pomocou.
Deľba práce: ak nemusíme urobiť prácu sami, ale niekto nám pomôže, je to veľká pomoc.
Spolupráca: existujú situácie, kedy musíme prácu robiť s niekým druhým. Je dobré, ak si s druhým človekom rozumieme, dôverujeme mu.
Prajný sociálny postoja nezištná pomoc
Prajný = prosociálny postoj k druhému človeku, prívetivé duševné naklonenie, pomoc v prípade núdze, susedská výpomoc...

Tieto funkcie sociálnej opory môžu chrániť pred vyhorením, prípadne nás z neho vyviesť.

Čo kladne pôsobí v prevencii syndrómu vyhorenia?
*dobré vzťahy medzi ľuďmi
*kladné hodnotenie druhých ľudí (evalvácia = prejav úcty, rešpektu, vážnosti, kladné hodnotenie práce druhých ľudí )
*pracovné podmienky (organizácia práce, úprava pracovných podmienok, úprava pracoviska).

Humor:
Ukazuje sa, že ľudia, ktorí nemajú zmysel pre humor, prípadne humor stratili, vyhoria podstatne rýchlejšie a úplnejšie, ako tí, ktorí zmysel pre humor majú a podstatne ho v praxi využívajú.

Dekompresia:
Ide o radu, ktorá berie ohľad na tlak a stiesnenie v situáciách stresu. Po takomto zážitku stiesnenia a tlaku napr. v práci, sa odporúča uvoľnenie napätia - dekompresia vo chvíli voľna.

Osvietený záujem o vlastné zdravie:
Treba udržovať seba (podobne ako auto) v pojazdnom stave. Je treba zhromažďovať energiu, aby sme mali čo vydávať vo chvíli, keď to bude potrebné.

Relaxácia:
Stav opačného druhu ako napätie. Zažívanie príjemného pocitu uvoľnenia.

7. REAKCIE NA VYHORENIE:

Reakcie na vyhorenie môžeme zobraziť v 4 fázach:
odchod zo zamestnania mimo odbor:
- riziko: z dlhodobého hľadiska bude krok neskôr hodnotený ako osobné zlyhanie a strata
zmena zamestnania v rámci odboru:
- riziko: len dočasná úľava, nová konfrontácia, chronický pocit beznádeje a zlyhanie
útek do vyššej pozície
- riziko: „nakazenie“ podriadených a spolupracovníkov
nerobiť nič – prestieranie práce
- riziko: práca neprináša nič okrem peňazí a istoty
vyhľadať pomoc odborníka
Návrat hore Goto down
Zobrazit informácie o autorovi
 
Čo syndróm vyhorenia? A všetko dôležité o tom...
Návrat hore 
Strana 1 z 1

Povolenie tohoto fóra:Nemôžete odpovedať na témy v tomto fóre.
deviataa :: Psychológia :: Emočná psychológia-
Prejdi na: