Informácie, ktoré ja o sebe

VIEM NEVIEM VEDIA Zóna verejná Zóna slepá NEVEDIA Zóna skrytá Zóna neznáma Informácie, ktoré o mne Iní:


Dominancia verejnej zóny: V sociálnej interakcii je najvýhodnejšia. Minimalizácia oblasti neznáma a je typická pre človeka, ktorý disponuje dostatočným sebapoznaním i vďaka tomu, že prijíma a vyžaduje informácie o sebe z pohľadu iných ľudí. Je dostatočne otvorený voči iným, poskytuje im primerané množstvo informácií o sebe samom a v kontakte s inými dbá na otvorené, čestné a dôveryhodné vzťahy.

Dominancia skrytej zóny Je typická pre človeka, ktorý sa málo otvára iným ľuďom. Mnoho informácií o sebe skrýva a tají, rád získava informácie o druhých ale sám je voči ostatným málo otvorený. Sebapoznanie môže byť dostatočné, nedovolí však druhým nazrieť do svojho vnútra.

Dominancia slepej zóny Typická pre človeka, ktorý nemá záujem a nepovažuje za dôležité, alebo sa priam obáva toho, čo by sa mohol od ostaných dozvedieť o sebe samom. Sebapoznanie je obmedzené neochotou prijímať spätnú väzbu od druhých.

Dominancia neznámej zóny Človek u ktorého prevažuje oblasť neznáma, si zvyčajne zachováva pomerne veľký dištanc medzi sebou a ostatnými. Je málo otvorený, málo sa pýta, v kontakte s inými je neosobný, ľuďmi býva vnímaný ako chladný a utiahnutý.

C Schémy vo vnímaní seba a iných ľudí

Schéma predstavuje ustálené vnímanie ľudí a udalostí, ktoré si jednotlivci osvojili v priebehu života na základe výchovy i vlastných poznatkov a skúseností. Zakonzervovanie vnímania do schém, sa výrazným spôsobom podieľa na nepresnej percepcii a znemožňuje nám tvorivé, situačne odlišné vnímanie sveta. Rozlišujeme schémy:

Schémy vo vnímaní seba: - seba vnímame ako nositeľa určitých vlastností, spôsobov správania, ktoré považujeme za typické - rigidné (strnulé) vnímanie seba nám znemožňuje meniť a adekvátne situácii prispôsobovať vlastné správanie v konkrétnej situácii

Ak sám seba vnímam napr. ako človeka rozvážneho, rozumného, budem mať problémy uvoľniť sa pri hre s deťmi alebo spoločenskej zábave a pod. Ak sám seba vnímam ako človeka málo schopného, svojim správaním nevedome potvrdzujem túto charakteristiku a mám malú šancu, aby ma iní ľudia videli ako schopného, šikovného, rozhodného. Týmto sa posudzovaný podieľa na skresľovaní obrazu seba v očiach iných ľudí (tzv. nepresnosť posudzovaného).

Schémy vo vnímaní iných: Prejavujú sa tendenciou vnímať a posudzovať iných ľudí na základe ich príslušnosti ku skupine a prisudzovať im charakteristiky, ktoré vnímame ako typické pre danú skupinu. Ide o druh predsudkov (stereotypov) vo vnímaní iných, napr. učitelia sú puntičkári, konzervatívni, malicherní (ale aj múdri a dobrosrdeční), fyzicky atraktívne ženy sú hlúpe a naivné (ale tiež múdre, šikovné, sebavedomé, majú záujem o bohatých mužov), žiaci sú prefíkaní, neochotní, nároční (ale tiež schopní a zodpovední).

Schémy vo vnímaní situácií a udalostí: Znamenajú naše presvedčenie o tom, čo je v určitej situácií vhodné, dovolené, žiaduce, typické a čo nie je. Napr. spievať v sprche je dovolené ale na pracovisku nie, v škole sa musí vyučovať a humor sem nepatrí.

Sebapercepcia – vnímanie seba

- je dôležitou súčasťou sebapoznávania a chápania seba, ponímanie seba - vytvárame si obraz seba Pri vytváraní obrazu seba má dôležitú úlohu: a/ sociálne porovnávanie, t.j. porovnávanie seba vo vzťahu k významným osobám b/ sebareflexia – starostlivý pohľad na seba samého a svoje konanie c/ spätná väzba – informácie o sebe, ktoré dostávame od iných ľudí

Sociálne postoje

Sú pomerne trvalé charakteristiky jednotlivca, ktoré vyjadrujú jeho stanovisko (pozitívne či negatívne) k určitej oblasti skutočnosti, vyjadrujú nielen základnú poznávaciu orientáciu ale aj hodnotový systém človeka a jeho znakovú zameranosť. Prispievajú k udržaniu psychickej rovnováhy tým, že eliminujú úzkosť, posilňujú hodnotu seba samého, slúžia na zdanlivo logické ospravedlnenie hostility.

Štruktúra postojov 1. Kognitívna zložka (poznávajúca) je spojená s rozumovým hodnotením predmetu postoja, vyjadruje jeho hodnotu v zmysle správny - nesprávny, rozumný – hlúpy, zlý – dobrý, spravodlivý – nespravodlivý... Táto zložka sa utvára najčastejšie preberaním názorov od iných ľudí. 2. Emocionálna zložka (citová) vyjadruje citový vzťah k predmetu postoja, v zmysle ľúbim – neľúbim, páči sa mi – nepáči sa mi, vyvoláva radosť – smútok, je utváraná najčastejšie osobnou skúsenosťou. 3. Konatívna zložka (realizačná) – prejavuje sa v tendencii reagovať určitým spôsobom na predmet postoja, v zmysle chcem to – nechcem to, priblížim sa – ujdem. Táto zložka vyplýva z dvoch predchádzajúcich.

Zmena postojov: 1. Súrodné zmeny – ide o zmeny v intenzite postoja bez zmeny kvality, napr. pozitívny postoj sa zmení na ešte viac pozitívny. 2. Nesúrodé zmeny – ide o zmeny v kvalite postoja, negatívny sa zmení na pozitívny a naopak.