Psychológia osobnosti

Psychológia osobnosti je termín, ktorý sa zaoberá psychologickými, sociálnymi a biologickými vplyvmi na osobnosť človeka. Osobnosť je potom často vyjadrovaná variabilitou a integritou duševného diania. Neexistuje jednotná definícia psychológie osobnosti, existuje množstvo odlišných prístupov a pohľadov na chápanie psychológie osobnosti.

Osobnosť by sa dala presne definovať cez situáciu, keď ktosi zaklope na dvere a my sa opýtame: „Kto je?“ a odpoveď znie: „Ja!“ – a to Ja je osobnosť

Osobnosť je súbor jedinečných psychických vlastností, ktoré sa tvoria pod vplyvom dedičnosti a prostredia a prejavujú sa najmä vo vzťahoch k svojmu okoliu.

Osobnosť - to je predovšetkým organizovaný celok, jednota, syntéza. To znamená, že zložky, ktoré utvárajú organickú osobnosť, neexistujú v nej izolované, ale vo vzájomnej súvislosti a podmienenosti a správanie človeka je výsledkom ich súčinnosti. Osobnosť teda predstavuje štrukturálnu i funkčnú jednotu.

Téma OSOBNOSŤ zostáva zahalená v hmlách mnohoznačnosti, svedčí o tom existencia viac než 200 vysbetlení, modelov a teórií, ktopré sa snažia určiť, čo je osobnosť.
Exoistujú však názory, že osobnosť je spoločným menovateľom všwetkých psychologických vied a preto nemusí byť predmetom osobitnej disciplíny.

Vymedzenie pojmu a definície osobnosti

Pojem pochádza z latinského slova „ persona“ a zvyčajne sa prekladá ako osoba. Pôvodne sa tento termín používal na označenie hereckej masky, neskôr rola herca a spoločenskej roly, ktorú hrá človek v živote.
Začiatkom 20.stor. sa nahradil pojem „DUŠE“ pojmom OSOBNOSŤ. To umožnilo vyjadriť celistvosť duševného života jednotlivca. V tomto zmysle sa osobnosť chápala ako integratívna jednota jednotlivých zložiek človeka.
Niektorí psychológovia definujú osobnosť ako charakteristické spôsoby myslenia, správania, emócií, ktoré určujú osobitný štýl jedinca a ovplyvňujú jeho vzťahy s prostredím.

DEFINÍCIE
- Je to bio - psycho - sociálna bytosť, hovorí o vzájomných vzťahoch medzi determinantmi.
- D. KOVÁČ- vymedzuje pojem „osobnosť ako psychologickú realitu, ktorú tvoria temperamenty biologického a sociálneho pôvodu.“
- J. B. WATSON - „ Osobnosť je konečný produkt nášho systému zvykov.“
- H. EYSENECK – „ Osobnosť je suma aktuálnych alebo potenciálnych vzorcov správania organizmu determinovaný dedičnosťou sa prostredím, vznikajúcich a vyvíjajúcich sa prostredníctvom funkcionálnej interakcie 4 hlavných sektorov, v ktorých sú tieto behaviorálne vzorce organizované - kognitívny sektor/ inteligencia/, konatívny /charakter/“
Neskôr prepracoval definíciu: „ Osobnosť je viac či menej stabilná a trvalá organizácia charakteru, temperamentu, intelektu a tela osoby, ktorá determinuje jej jedinečné prispôsobenie prostrediu.“

- SMITH – „Osobnosť je to, čím sa jeden človek odlišuje od druhého z hľadiska kvantitatívneho a kvalitatívneho.“
- SYSTÉMOVÉ POŇATIE OSOBNOSTI - „ Osobnosť je individuálny systém psychických procesov, stavov a vlastností, ktoré vznikajú socializáciou / pôsobenie výchovy a prostredia/, pretváraním vrodených vnútorných podmienok bytia človeka a determinuje a riadi činnosti jedinca, jeho sociálne styky a duchovné vzťahy.“
- INTERAKČNÉ POŇATIE OSOBNOSTI - MERLIN- „ Osobnosť je sústava vzťahov ku skutočnosti odrážajúcej sa vo vedomí a správaní jedinca“
- ADAPTAČNÁ DEF: OSOBNOSTI- - ALLPORT- „ Osobnosť je dynamická organizácia tých psychofyzických systémov indivíduá, ktoré ovplyvňujú jeho jedinečné prispôsobenie na prostredie.“ Neskôr ju zmenil na „ ktoré determinujú jeho charakteristické správanie a prežívanie“
- CATTEL – Je to, čo predpovedá správanie v danej situácii
- osobnosť pokladá za vyvodenú zo správania
- ide hlavne o rysy a faktory ako ovplyvňujú budúce správanie

Teórie osobnosti

PSYCHOANALYTICKÁ TEÓRIA PSYCHOLÓGIE
SIGMUND FREUD – východiskom jeho učenia je existencia NEVEDOMIA, ktoré je čiastočne silou vytesnenou z vedomia, tzv. dynamické nevedomie.
Jeho pohľad na osobnosť môžeme prirovnať k ľadovcu. Vrchol, ktorý vyčnieva nad hladinu, nazýva vedomie, je to časť osobnosti, ktorú si jedinec plne uvedomuje. Pod ňou je vrstva predvedomia, obsahuje myšlienky, rozhodnutia, zážitky a konflikty, ktoré si človek uvedomuje ale potom na nich zabudol. Avšak môže si ich kedykoľvek vybaviť. Veľká spodná časť, ponorená do vody predstavuje NEVEDOMIE. Je to bludisko predstáv, skreslených odrazov skutočnosti a želaní, ktoré sú mimo uvedomovania jedinca.
ŠTRUKTÚRU osobnosti tvoria 3 základné vrstvy:
1. ID /ono/- je zásobárňou všetkej energie a obsahuje základné pudy
- nazýva ju aj „temnou, neprístupnou časťou“ našej osobnosti
- pudy vychádzajú z postupných procesov v organizme, z ktorých je odvodená aj ich energia, majú svoj smer, intenzitu, objekt
- tvorí základ osobnosti
-primárna pudová energia predstavuje LIBIDO, vyčlenil 2 hlavné pudy:
a/ EROS- pud života
b/ THANATOS- pud smrti

2. EGO /ja/ - hlavnou činnosťou tejto štruktúry je potlačiť pudy, hlavnou funkciou je dosiahnuť harmóniu osobnosti
- rozhoduje o tom, ktorý pud. Kedy a ako sa uspokojí

3. SUPEREGO / nadja/ - má 2 zložky- ideál
- svedomie- kritický posudzovateľ činnosti človeka1
INDIVIDUÁLNA TEÓRIA PSYCHOLÓGIE
ALFRED ADLER- ako Freud chápe podvedomie ako najsilnejší činiteľ v správaní človeka. Avšak on hovorí o cieľovej orientácii života. Cieľom života sú tieto faktory:
1, potreba indivídua začleniť sa do spoločnosti- spoločenský cit
2, potreba indivídua uplatniť a presadiť sa v spoločnosti- túžba po moci
- duševný život nieje ovplyvňovaný pudmi, ale soc. prostredím. Veľký význam vo vývine osobnosti má sociálny a rodinný faktor. Napr. dôraz kládol na poradie súrodencov v rodine.