Projektové vyučovanie ako moderná vyučovacia metóda sa najčastejšie využíva vo vyučovaní jednotlivých predmetov najmä na osemročných gymnáziách. Postupne však preniká aj na základné a stredné školy, pretože je to nesporne efektívny spôsob výučby, pri ktorom môžeme využívať niektoré progresívne didaktické metódy ako problémové vyučovanie, kooperatívne vyučovanie, diskusia. Samotná realizácia projektovej formy vyučovania na hodinách nie je pevne stanovená, a preto ani neobmedzuje učiteľa v jeho tvorivosti a spôsoboch realizácie vyučovacej hodiny. Prírodovedné predmety sú priam „stvorené“ k využívaniu projektového vyučovania a projektovej formy práce na hodinách. Nesmieme však zabúdať, že jednou zo základných charakteristických čŕt tejto formy práce je využívanie medzipredmetových vzťahov, stieranie hraníc medzi jednotlivými predmetmi. A to nielen prírodovednými, ale aj prírodovednými a humanitnými.
Začiatky projektového vyučovania siahajú do začiatku 20. storočia, keď prední predstavitelia americkej pragmatickej pedagogiky J. Dewey a W. H. Kilpatrick rozpracovali problémové a projektové vyučovanie ako prostriedok demokratizácie a humanizácie výučby a školy. Teória i prax projektového vyučovania sa napriek mnohým zjednodušeniam a deformáciám rozvíjala v rámci reformného hnutia v pedagogike a v ostatných dvoch desaťročiach sa projektové vyučovanie dostalo do popredia inovačných snáh najmä v školstve USA a západnej Európy.
Stručnou ukážkou realizácie projektového vyučovania na Základnej škole v Obříství v Stredných Čechách, v ktorej sa overuje projektové vyučovanie od roku 1992, sa pokúsim priblížiť problematiku projektového vyučovania.